Kaľamenová sa prvýkrát spomína v roku 1240, keď ju ako Lieskovec – „terram Lazkouch“ – daroval Belo IV. Turčianskemu obyvateľovi Sitinovi. Pôvod obce však siaha ešte pred tento rok, lebo už na konci 11. alebo na začiatku 12. storočia patrila medzi dedičné dediny Diviackovcov. Z rúk Lieskovcovcov a Kaľamenskovcovcov prešla do majetku významného rodu Rakovskovcov, časť patrila Horváthovcom a napokon ju vlastnili Končekovci, pochádzajúci zo susedného Dvorca.

Kaľamenovskí zemepáni sa zaslúžili aj o vznik dvoch susedných obcí, lebo niekedy na prelome 15. a 16. storočia usadili valachov. Títo novousadlíci si tu založili Budiš a Nevoľné.

Pôvodne zemianska, neskôr poddanská obec Kaľamenová vždy patrila k najmenším turčianskym sídlam. Najviac obyvateľov je zaznamenaných v roku 1890, kedy ich tu žilo 256.