Kaľamenová sa prvýkrát spomína v roku 1240, keď ju ako Lieskovec – „terram Lazkouch“ – daroval Belo IV. Turčianskemu obyvateľovi Sitinovi. Pôvod obce však siaha ešte pred tento rok, lebo už na konci 11. alebo na začiatku 12. Storočia patrila medzi dedičné dediny Diviackovcov. Z rúk Lieskovcovcov a Kaľamenskovcovcov prešla do majetku významného rodu Rakovskovcov, časť patrila Horváthovcom a napokon ju vlastnili Končekovci, pochádzajúci zo susedného Dvorca.